V Liptovskej Tepličke pripravujú podmienky na predaj z dvora

\"Hospodárime na výmere necelých 1300 ha, z toho je len 60 ha ornej pôdy. Vzhľadom k terénom, ktoré v Liptovskej Tepličke sú, sme jednoducho museli zatrávniť pôvodné role, aby nevznikala vodná a veterná erózia. Je to najvyššie obhospodarovaná poľnohospodárska pôda v rámci Slovenskej republiky, \" uviedla pre TASR predsedníčka družstva Anna Glejdurová. Spresnila, že chotár je v nadmorskej výške 900 až 1400 metrov.
Družstvo sa špecializuje na chov hovädzieho dobytka bez trhovej produkcie mlieka a chov oviec. \"Kravy nedojíme. Chováme dobytok mäsového typu. Okrem toho máme asi 800 kusov oviec, z toho 450 bahníc. Ovčie mlieko dodávame do Tatranskej mliekarne v Kežmarku. Ročne je to asi 20.000 litrov. Aspoň časť z neho by sme však chceli spracovávať sami. Aj preto sme rozbehli projekt rekonštrukcie ovčina aj s prístavbou. Chceli by sme ponúkať čerstvý, neskôr možno aj údený syr. Predpokladáme, že na jar budúceho roka, možno pred Veľkou nocou, by sme už mohli rozbehnúť predaj z dvora. V prvej etape chceme ponúkať ovčí syr a žinčicu, \" priblížila zámery predsedníčka družstva.
Poľnohospodári z Liptovskej Tepličky chcú ponúkať formou predaja z dvora aj mladé hovädzie mäso v bio kvalite. V súčasnosti pripravujú podmienky na porážanie zvierat, teda mladých jalovíc a býčkov. Kontrola kvality mäsa je veľmi prísna. Veterinárna prehliadka sa robí pred porážkou i po nej. Okrem toho mäso môžu takto predávať len v rámci Slovenska.
Družstvo v Liptovskej Tepličke má tiež certifikát na výrobu bio zemiakov. Podľa predsedníčky však vzhľadom na slabý záujem znížili výmeru zemiačnísk a v tomto roku ekologicky pestujú druhý chlieb len na necelých troch hektároch. \"Nemáme skladovacie priestory, bio zemiaky využívame v našom penzióne Dolinka\".
Na druhej strane družstvo sa nebojí experimentovať a skúša aj nové plodiny. Pred dvoma rokmi po prvýkrát zasiali pohánku. \"V tomto roku pestujeme pohánku na šiestich hektároch a po prvýkrát sme vysiali špaldovú pšenicu na ploche osem hektárov, \" konštatovala Glejdurová.
Hospodáriť ekologickým spôsobom začali v Liptovskej Tepličke v roku 1991 na ploche 140 ha a od roku 1996 na celej výmere. \"Keďže hospodárime v Národnom parku Nízke Tatry, kde máme asi 700 ha a ďalších vyše 500 ha v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov, rozhodli sme sa pre ekologický spôsob. V našich podmienkach je vylúčené používanie chémie, \" spresnila A. Glejdurová. Doplnila, že po vstupe do Európskej únie družstvo dostáva finančnú podporu na ochranu lúčnych biotopov. Ide o tisíc ha, ktoré prednostne spásajú, prípadne v náročnom svahovitom teréne mulčujú za pomoci špeciálneho stroja, ktorý kúpili v Rakúsku. Len pred dvoma dňami ukončili prvú kosbu krmovín. Vzhľadom na sucho na začiatku vegetácie boli výnosy nižšie. Družstevníci očakávajú, že výsledky druhej kosby bude priaznivejšie.
Terasovitým pozemkom v okolí Liptovskej Tepličky hovoria domáci i návštevníci \"schody do neba\". Okrem ekologického hospodárenia jedinečnosťou obce sú malé podzemné pivničky na uskladnenie zemiakov, vykopané vo vápencovo-dolomitickej hornine, v ktorej sa nevytvára blato. Povrch tvoria drevené podvaly pokryté mačinou, takže zemiaky v nich môžu dýchať a vydržia vo výbornej kvalite až do novej úrody.